Časopis Profit: Keď medovina, tak slovenská

21.10.2009
Chceli by sme, aby bola slovenská medovina taká známa ako francúzske víno či škótska whisky

Niekoľko rokov dozadu boli s chladnou jeseňou a nastupujúcou zimou spojené najmä varené vínko alebo teplý čaj. Dnes sa k známej dvojici pridala aj medovina. Tá slovenská nechutí len našincovi, uznania získava aj vo svete. Pavol Kudláč ponorí do dubového suda gumenú hadičku, potiahne, trochu nasaje a do pohára tečie žltý nápoj.

Medovina, ktorú v jeho firme predávajú pod značkou Včelovina. Firme robí dobré meno a vo svete získava ocenenia. Kvasí v antikorových kadiach vo vedľajšej miestnosti a potom rok zreje v ešte väčších nádobách umiestnených za jeho chrbtom.


Pozornosť sa však momentálne sústreďuje na drevené sudy, podobné tým, v ktorých sa víno rozhoduje pre svoju chuť. „Skúšame, akú chuť bude mať medovina z jednotlivých sudov. Vinári vedia, z akého dreva treba použiť sud, ale pri medovine to nevie nikto. Preto to testujeme,“ hovorí P. Kudláč z trnavskej firmy Včelco, ktorá má prevádzku v Smoleniciach. Založil ju spolu s Radoslavom Opalekom a Martinou Štibranou. Včelco sa špecializuje na medovinu. „Keď chceme robiť nejakú vec poriadne a byť v tom najlepší, tak nemôžeme robiť tri veci naraz. 
Vyrábame aj med, ale nemôžeme byť najlepší včelári aj medovinári,“ dôvodí R. Opalek, prečo sa firma špecializuje výhradne na medovinu a nedodáva na trh aj med. 

Nápoj kráľov
P. Kudláč medzitým premiestni hadičku na porovnanie do iného suda z amerického duba. Ten predchádzajúci bol zo slovenského duba. Iná farba, iná chuť. Podobne ako pri víne. „Sú spory, či bolo prvé víno alebo medovina. My si myslíme, že najstarší nápoj je medovina. Neprávom sa v minulosti vytratila do úzadia, pretože ju prevalcovali dostupnejšie a lacnejšie nápoje,“ uvažuje R. Opalek a pridáva poznámku, prečo má medovina prezývku nápoj kráľov. „V histórii aj dnes je medovina nápoj, ktorý je cenovo postavený trochu vyššie. Ak zoberieme medovinu ako alkoholický nápoj, nepoznám drahšiu základnú surovinu na jeho výrobu, ako je med. Ten bol vždy cenený a drahý. Aj taký zostal. To sa pretavuje i do tohto produktu, a aj preto ustúpil do úzadia.“ 

Medaily zo sveta
Za svoje medoviny získala firma Včelco dve zlaté a jednu striebornú medailu aj na poslednej Apimondii, celosvetovom včelárskom kongrese, ktorý sa koná každé dva roky. Ten ostatný bol vo Francúzsku. Medaily má aj z najväčšej medovinovej súťaže v Denveri a z niekoľkých ďalších výstav a veľtrhov v zahraničí. Pre medovinárov zo Včelca je to len začiatok. „Tak ako je vo svete známe francúzske víno či škótska whisky, bude raz známa aj slovenská medovina. Toto by sme chceli,“ hovorí R. Opalek. P. Kudláč pridáva výstižný slogan: „Keď medovina, tak slovenská.“ Obaja medovinári spojenie slovenská medovina používajú často, aj pri ostatnej Apimondii nezabudnú pripomenúť ďalšie slovenské firmy, ktoré bodovali či už medom alebo medovinou, hoci sú ich priamou konkurenciou. P. Kudláč je presvedčený, že čím viac kvalitných medovín bude na trhu, tým lepšie je to pre medovinárstvo a chápanie medoviny ako samostatnej nápojovej oblasti. Keď firma Včelco pred niekoľkými rokmi štartovala, venovali sa jej majitelia len po sobotách a nedeliach, živili ich zamestnania, ktoré s medom nesúviseli. Dnes už sa jej môžu dvaja venovať naplno a jeden na polovičný úväzok. Všetkých dali dokopy včely – oslovili ich už v mladosti a keď natrafili na historické informácie o medovine, chceli ju vyskúšať. 

Produkt v plaste
„Keď bol dostatok medu, tak sme skúsili urobiť medovinu, zopár litrov,“ spomína R. Opalek na mladosť pri včelách. Vtedy mu stačila aj plastová PET fľaša od minerálky, v ktorej experimentoval, aké kvasinky použiť, aby bola medovina čo najlepšia. Informácií priveľa nebolo, respektíve takmer žiadne. Historické údaje inšpirovali, boli však priveľmi všeobecné a v praxi sa použiť nedali. Na to, čo majú vinári odskúšané, museli medovinári prísť. „Nemali sme toľko včiel ani medu, tak som to robil v malých dávkach, keby to nevyšlo. Na tie, ktoré boli najlepšie, som potom otcovi zobral demižón od vína a urobil dvadsaťlitrovú dávku. Potom päťdesiatlitrovú a takto pomaly to išlo. Bolo určite aj viacero neúspešných dávok. Našťastie som si to však zapisoval a postupne nás to doviedlo až sem. Potom sme kvasili v dvestolitrových a teraz v tisíclitrových nádobách,“ spomína R. Opalek. Včelco vyrába tri druhy medoviny a sortiment zatiaľ rozširovať nechce. Skôr si chce upevniť pozíciu a informovať verejnosť o tom, že je tu medovina, ktorá nepatrí len na vianočné trhy, ale chutí aj s niektorými druhmi syra, mäsa, dezertov, prípadne sa pije ako aperitív. V máloktorej reštaurácii nájdete medovinu a keď sa tento nápoj objaví vo vinotéke, tak zatiaľ skôr ako zaujímavosť. Medovinári zo Včelca však radi spomínajú na stálych zákazníkov, ktorí neľutujú peniaze ani čas, aby si ich medovinu zabezpečili často za krkolomných podmienok. Napríklad istý Čech chcel pár debničiek Včeloviny ako prípitok na svadbu. Prišiel do Smoleníc jedným vlakom a vedel, že má päť minút na to, aby urobil biznis a nasadol na nasledujúci vlak opačným smerom. Ibaže v skutočnosti vlaky delili len sekundy, a tak zatiaľ čo jeden predával chlapíkovi vyskakujúcemu z vlaku medovinu, druhý prosil sprievodkyňu, aby chvíľu počkala, že ten pán bude presadať. Včelovina zachutila aj Američanovi, ktorý si dal poslať domov dve fľašky, hoci ho poštovné vyšlo niekoľkokrát viac ako samotný nápoj. 

Ochutnávanie
„Je to poznať na našej reči?“ prekvapí sa P. Kudláč pri otázke, či medovinu ochutnávajú často. Vzápätí však s úsmevom dodáva, že hľadanie správnej chuti nápoja majú všetci radi. „Chutnáme, nastavujeme, meníme a výsledkom nie je len názor jedného človeka, že toto mi chutí. Každý môže mať iný názor, pre niekoho je to sladké, ale aj korienok či bylinka, ktoré tam sú, môžu rušiť harmóniu. Keďže sme traja, musíme sa dohodnúť, ale to nám zase pomáha vyhodnotiť určité spektrum názorov na chuť.“ R. Opalek hovorí, že ochutnávajú často, ale musia to zosúladiť so šoférovaním. Pretože napriek úspechom vo svete sú zatiaľ malá firma, nemajú zamestnancov, a tak musia robiť všetko a byť často aj za volantom. „Keď treba upratovať, som upratovačka, keď treba baliť, balím, keď treba rokovať, idem na obchodné rokovanie. Niekedy je to až komické, že na výstavách v zahraničí, kde sú aj veľké firmy a výstava začína o deviatej, tak o ôsmej sme tam ešte v džínsoch, vysávame si to tam, nakladáme debničky, nosíme tam produkty... Potom príde výstava, prezlečieme sa do oblekov a už sme tam ako majitelia firmy, prezentujeme náš produkt, prípadne ho predstavujeme pred komisiou a večer na slávnosti preberáme cenu.“ Hoci má Včelco aj svoje včelstvá, med do medoviny nakupuje aj od iných včelárov, výhradne slovenských a takých, ktorých poznajú osobne. „S kvalitou medoviny súvisí niekoľko vecí a med je absolútne základná vec. K tomu tak aj pristupujeme. Tu neexistujú žiadne kompromisy,“ hovorí Pavol. Ich medovina je zložená z troch druhov medu a keďže med je prírodný produkt, každý rok je v inom zložení a v inom množstve. Spolupráca so včelármi z rôznych regiónov je preto nevyhnutná. Medovinári zo Smoleníc si spomínajú, ako boli zo začiatku niektorí včelári zhrození, že ich kvalitný med má ísť do medoviny. Podľa P. Kudláča si však už dodávatelia zvykli. „Pomáhajú nám aj ocenenia a včelári začínajú byť skôr pyšní, že ich kvalitný med ide do takejto medoviny.“
© Pavol Hlubina, Profit, 21.10.2009
 




naspäť na prehľad noviniek